Preskočiť na obsah

Drahé Ego

Keďže vyššia a nižšia časť sú dve časti tej istej veci, nie je na škodu stanoviť nasledujúci dôsledok: „JA VYŠŠIE, JA NIŽŠIE“ sú dva aspekty toho istého temného a pluralizovaného Ega.

Takzvané „BOŽSKÉ JA“ alebo „VYŠŠIE JA“, „ALTER EGO“ alebo niečo podobné, je určite trik „MŇA SAMÉHO“, forma SEBAKLAMU. Keď chce JA pokračovať tu a na onom svete, klame sa falošnou predstavou Božského Nesmrteľného JA…

Nikto z nás nemá skutočné, trvalé, nemenné, večné, nevýslovné atď. „Ja“. Nikto z nás v skutočnosti nemá skutočnú a autentickú Jednotu Bytia; žiaľ, nemáme ani legitímnu individualitu.

Ego, hoci pokračuje aj za hrobom, má však svoj začiatok a koniec. Ego, JA, nikdy nie je niečo individuálne, jednotné, jednotné. Je zrejmé, že JA sú „JÁ“.

Vo východnom Tibete sa „JÁ“ nazývajú „PSYCHICKÉ AGREGÁTY“ alebo jednoducho „Hodnoty“, či už sú tieto posledné pozitívne alebo negatívne. Ak si predstavíme každé „Ja“ ako inú osobu, môžeme dôrazne vyhlásiť nasledovné: „Vnútri každej osoby, ktorá žije na svete, existuje veľa osôb“.

Nepochybne vnútri každého z nás žije veľa rôznych ľudí, niektorí lepší, iní horší… Každé z týchto Ja, každý z týchto ľudí bojuje o nadvládu, chce byť exkluzívny, ovláda intelektuálny mozog alebo emocionálne a motorické centrá, kedykoľvek môže, zatiaľ čo iný ho vytlačí…

Doktrínu mnohých Ja učili vo východnom Tibete skutoční Jasnovidci, skutoční Osvietení… Každá z našich psychologických chýb je stelesnená v tom či onom Ja. Keďže máme tisíce až milióny chýb, zjavne v našom vnútri žije veľa ľudí.

V psychologických otázkach sme jasne preukázali, že paranoidné, egolatrické a mytomanické subjekty by sa za nič na svete nevzdali kultu milovaného Ega. Nepochybne takéto osoby smrteľne nenávidia doktrínu mnohých „Ja“.

Keď sa chce človek skutočne spoznať, musí sa auto-pozorovať a snažiť sa spoznať rôzne „Ja“, ktoré sú vnútri osobnosti. Ak niektorý z našich čitateľov ešte nerozumie tejto doktríne mnohých „Ja“, je to výlučne kvôli nedostatku praxe v oblasti sebapozorovania.

Ako človek praktizuje vnútorné sebapozorovanie, sám objavuje mnoho ľudí, mnoho „Ja“, ktoré žijú v našej vlastnej osobnosti. Tí, ktorí popierajú doktrínu mnohých Ja, ktorí uctievajú Božské JA, sa nepochybne nikdy vážne nepozorovali. Keď už hovoríme o tom Sokratovským štýlom, povieme, že títo ľudia nielenže nevedia, ale navyše nevedia, že nevedia.

Iste, nikdy by sme sa nemohli spoznať bez vážneho a hlbokého sebapozorovania. Pokiaľ sa akýkoľvek subjekt naďalej považuje za Jednotu, je jasné, že akákoľvek vnútorná zmena bude viac než nemožná.